Vianočné sviatky nie sú len časom pohody a lásky, ale pre mnohých ľudí aj stresujúcim a náročným obdobím. Ak sme navyše pred Vianocami prežili stratu milovanej osoby, práve počas Vianoc si túto stratu pripomíname a opätovne ju prežívame. Ponúkam Vám pár tipov, ako to prežiť a nezblázniť sa.

Smrť blízkeho, či už očakávaná alebo náhla je vždy náročnou skúsenosťou na ceste človeka. Aj keď strata a smútok sú našou prirodzenou súčasťou. Bolesť, ktorú zažijeme, nie je niečo na čo sa dá dopredu pripraviť.

10. september je medzinárodným dňom prevencie samovrážd. Duševné choroby a samovražda stále predstavujú akési spoločenské tabu. Z toho dôvodu mnoho ľudí odbornú pomoc nevyhľadá. Nikdy nevieme, kedy sa naši blízky ocitnú v životnej situácii, kedy sa im samovražda bude zdať ako jediné možné riešenie ukončenia svojej neutíchajúcej bolesti.

Téme smrti v našej spoločnosti nebola v žiadnom období tabuizovaná do takej miery, ako je tomu teraz. Môže za to aj náročné obdobie dvoch svetových vojen, po ktorých ľudia chceli svoju pozornosť zamerať len na to pekné a príjemné. Spoločnosť sa preorientovala na pokrok a rast, ktorý so sebou priniesol aj potrebuj neustáleho sa zdokonaľovania. Tento tlak naše životy nevedome ovplyvňuje až dodnes.

Povedzme si úprimne, pohreb v dnešnej dobe nie je lacnou záležitosťou, priemerné náklady sa na Slovensku vyšplhajú minimálne do výšky 910 EUR a tu cena zďaleka nekončí. Ako ušetriť na nákladoch pri poslednej rozlúčke a zároveň zachovať jej dôstojnosť?

Či sa rozhodnete zvoliť si organizovanie pohrebu samy alebo celý proces zveríte do rúk niekomu inému, jedno z mnohých rozhodnutí, v ktorých si potrebujete spraviť jasno, je samotné miesto pohrebu, ktorý vo veľkej miere ovplyvňuje jeho celkový priebeh a atmosféru.

Nezávisle od toho, či smrť mamy zažijeme v detskom veku alebo až počas dospelosti, či nás vzťah bol plný porozumenie alebo konfliktov, strata mamy je vždy veľmi náročnou skúsenosťou a smútok, ktorý zažívame môžeme vnímať ako ohromujúci.

Téma smrti v našej spoločnosti ostáva v mnohých rodinách tabuizovaná napriek tomu, že je neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Ako rodičia, ani my sami nemusíme mať jasnú predstavu o tom, čo nás po smrti čaká. V snahe deti ochrániť a vyhnúť sa detským zvedavým otázkam, na ktoré nemáme jasné odpovede, tému smrti radšej obchádzame.

Niekedy sa stáva, že vytúžené bábätká sú s nami len na krátky čas. Možno neprišli v pravú chvíľu, možno neboli zdravé, možno tu mali byť len nachvíľu... možno.

Ak cítite potrebu dôstojnej rozlúčky so všetkým , čo k tomu patrí, máte možnosti.

Smútok je znesiteľnejší, keď ho zdieľame. Pre naše zdieľanie však nie vždy nájdeme pochopenie okolia alebo potrebujeme intimitu skupiny ľudí, ktorí podobnou skúsenosťou prešli alebo prechádzajú.